Viete o averzii, ktorú svojimi textmi v ľuďoch vyvolávate?

Viem.

To je všetko, čo k tomu poviete?

Viem, že starším ľuďom sa to nemôže páčiť. Pre tých to ani nerobím. Robím hudbu a texty pre takých, ako som aj ja. To znamená, že žijú podobne. Vydám cédečko a kto chce, nech si to kúpi. Nevystupujem na voľných priestranstvách, vystupujem v kluboch. Keď sa moja hudba dostane k niekomu, komu nepatrí, nie som z toho moc nadšený. Nechcem otravovať svojou tvorbou všetkých, takže beriem to. Tak by to malo zostať. Ale nech ma nesúdia podľa toho, to nemám rád. Viem, že veľa z tých, ktorých máte na mysli, pije alkohol, rozvádza sa, má problémy v rodine, fajčí, používa vulgárne slová.

Ale sú aj normálni, slušní ľudia. Tých tiež môže váš nevyberaný slovník urážať.

Sú takí, počúvajú inú muziku ako ja. Úplne rešpektujem, že sa im moja tvorba nepáči. Ale keď sa im to nepáči, nech to nepočúvajú a nech sa k tomu nevyjadrujú. Lebo ja keď nemám niekoho rád alebo mi je niečo cudzie, tak idem od toho čo najďalej.

Vravíte, že robíte hudbu pre takých, ako ste vy. Aký teda ste?

Som taký istý, akí sú ľudia. Keď príde slušný človek a cítim z neho úctu a pokoj, som pokojný. Keď cítim z ľudí závisť alebo niečo zlé, že niečo strašne riešia, dávam im v tých skladbách najavo, že sú na nesprávnej adrese, že som sebavedomý a že ma nik nezničí. Prosto, keď chcú so mnou vojnu, tak ja im tú vojnu dám. Keď som s normálnymi, slušnými ľuďmi, komunikujeme v pokoji, nemám prečo byť agresívny.

Počula som o vás, že ste dokonca plachý.

Tak plachý rozhodne nie. Som dosť sebavedomý a idem si bez rešpektu za svojím cieľom. Nepijem, nefajčím, nikdy som to nerobil a chcem, aby si z tohto brali mladí ľudia príklad. Aby išli za svojím cieľom, aby znamenali niečo v spoločnosti, aby nikoho neokrádali, aby nemárnili svoj čas tým, že budú fetovať, kradnúť, piť. To, že hreším, nie je až taký veľký hriech v porovnaní s tým, aké hriechy sa okolo nás dejú.

Predsa len výrazne fetišizujete peniaze, bohatstvo, mamon. Keby za tým mladí ľudia mali naozaj ísť tak, ako o tom spievate, nevyhli by sa kriminalite. Vyvolávate v nich túžbu po peniazoch.

Nech to robia tak ako ja. Napríklad nech začnú robiť hudbu. Alebo niečo iné. Myslím si, že to, že robím rap, nie je nič nezákonné alebo zlé. Takúto cestu som si vybral. Viem, že hovorím aj o peniazoch, ale to je moja reakcia na tých, čo mi hovoria, že som looser alebo troska. Keď si niekto dovolí povedať mi niečo také, odpoviem faktmi, ktoré mám v ruke. Som troska, ale zarábam toľko a toľko. A viem, že ego ľudí, ktorí toľko nezarábajú a počúvajú moje skladby, sa cíti dotknuté, nadávajú na mňa. Niekto si však môže povedať – tento chalan, to sa mi páči, ten to robí dobre. Chcel by som byť aj ja taký.

Čo vás na tomto svete tak štve, že stále rebelujete?

V prvom rade závisť. Kedysi sa mi to zdalo len také klišé, že sa to len tak hovorí, že Slováci závidia. Ale pociťujem to dosť výrazne. Ľudia súdia bez toho, aby sa pozreli sami na seba, alebo bez toho, aby ma poznali.

Vnímate sám seba ako rebela voči spoločnosti?

Ja to neriešim. Neopisujem americký život. Opisujem to, čo sa deje teraz a tu. Nerapujem o tom, že som z nejakého geta alebo že som gangster, keď nie som. Prezentujem sa ako Patrik Vrbovský a opisujem svoju cestu. Keď niekto na mňa povie niečo zlé, tak sa mu tým snažím ešte vysmiať. Som arogantný preto, lebo ľudia sú arogantní. Keď ľudia prestanú hrešiť, prestanem aj ja.

Vaše výpovede sú sformulované do jednoduchých viet, možno aj preto sú také silné.

Presne. Jednoduché. Som vnímavý, sledujem, čo sa deje okolo mňa, a to je všetko. Životné situácie. Mám 31 rokov a za ten čas som zažil všeličo. Nehovorím, že som mal najkrajšie detstvo, bolo také typické sídliskové, ja nie som vysokoškolsky vzdelaný. Jednoduchý život, prebíjanie sa ním, skôr medzi obyčajnými ľuďmi. Sú medzi nami aj takí, ktorí chcú počuť presne takéto veci. Svet nie je len o láske a básnických výrazoch.

Mám tomu rozumieť tak, že vás vychovala ulica?

Neviem či ulica. Žil som v paneláku, chodil som po vonku s chalanmi a žil ako hocikto iný. Aj som športoval, škola ma nikdy moc nebavila. Neznášal som, keď ma niekto do niečoho nútil. Dosť som robil opačne, najmä ak mi niečo prikazovala nejaká autorita. Vždy som mal k tomu odpor. Ale nebol som nejako že extra problémový totálne. To nie.

Ako sa začala vaša kariéra?

Od deväťdesiateho roku rapujem, popritom som robil všelijaké skladby, koncerty. Profesionálne to robím od roku 2000, keď mi vyšiel ofi ciálny nosič, maxi singel, a potom už to išlo, tie albumy. Videoklipy.

To zarábanie peňazí, o ktorom vo svojich textoch spievate, „zarábaj keš“ a tak ďalej, sa vám darí aj v reálnom živote. Predávate čoraz viac nosičov a ste čoraz bližšie k vysnívanému blahobytu. Čo potom?

Ťažko povedať. Žijem pre prítomnosť. Moc nekalkulujem, čo bude v budúcnosti, život môže priniesť hocičo. Neviem, či budem zdravý, nemôžem vedieť, či nebudem mať päť detí, ťažko povedať. Ale určite viem, že nebudem mrhať a plytvať svojím časom a budem robiť niečo, čo má zmysel pre môj život.

Takže zostanete pri hudbe?

Určite. Hudba je môj život. Je jedno, či rap, ale pri hudbe budem stále. Človek sa hľadá asi do tridsiatky a väčšinou to býva tak, že už vie, čo chce. A to, čo viem iste, je, že som našiel v sebe hudbu. To je zmysel môjho života. Od desiatich rokov to ide so mnou. Hudba. A som rád, že to môžem robiť, že nemám nad sebou žiadneho šéfa a že čím viac na sebe makám, tým viac zarobím. Hovorím o peniazoch, lebo tento život sa točí okolo peňazí. Keď ich človek nemá, tak nemá takú voľnosť, akú aspoň ja potrebujem. Čím viac peňazí, tým viac voľnosti a môžem si robiť čo ma baví a čo chcem.

Dá sa teda povedať, že ste už bohatý?

Pokiaľ ide o takých chalanov ako ja, tak oproti nim asi áno. Viem, že sú aj veľkí milionári, oproti ktorým som nič, ale z toho prostredia, to čo som ja dal, je úspech. Dosť veľký úspech.

Čo všetko vlastníte?

Mám dve autá a dom.

Neboli ste ešte ženatý, nemáte deti. Je to dosť nezvyčajné pri vašej popularite. A napokon aj vzhľade.

Dnes je taká doba. Najprv kariéra, potom rodina.

Kto vás priviedol k hudbe?

Môj otec je hudobník. Môj biologický otec, s ktorým som však nežil. Po ňom som zdedil gény, lebo ja som Cigán, Polocigán. Otec pochádza z hudobníckej rodiny, takže to mám v sebe. A k hudbe ma priviedlo to, že som ju počúval, stala sa takým mojím vykúpením z reality. Vždy keď počujem hudbu, som šťastný. Keď sa napríklad cítim slabý, mám zlú náladu a pocit, že nezvládam situáciu, tak si pustím niečo agresívne a energické.

Vy ste Rytmus, kapela má názov Kontrafakt. V podstate dve značky.

Kapela Kontrafakt je moja domovská. Ja sám za seba som Rytmus. V kapele je šéf každý. Ale ak si niekto myslí, že má na viac, tak si urobí svoj projekt. Čiže ja som urobil sólový projekt a mal som úspech. Rytmus je moja prezývka. Vznikla vtedy, keď som robil beatbox, a tak mi to nejako prischlo. Lebo v tomto štýle je veľmi výrazný rytmus.

Robíte si hudbu aj texty?

Texty som si robil sám, ale hudbu som sprostredkoval. Vybral som si najlepších producentov, ktorí sa špecializujú na hiphopovú muziku. Poznám piatich, čo sú najlepší v republike, prišiel som za nimi, povedal som, že robím album, dali mi, povedzme, dvadsať skladieb, ja som si vybral hudbu podľa toho, čo som z toho cítil.

Už ste na takej úrovni, že si môžete producenta vyberať?

Áno, tak ako aj každý v tomto biznyse. Dovolím si povedať, že momentálne sme najlepší, máme najviac ľudí na koncertoch, najviac predávame. Neviem, čo viac k tomu povedať.

Vráťme s k vašim textom. Sú síce plné vulgárnych slov, ale ak to niekto hneď nevypne, zistí, že je za nimi určitá generačná výpoveď. Že máte čo povedať a hovoríte to dosť jasne. Človek má zároveň pocit, že ste zraniteľný a chcete sa tou vulgárnosťou brániť.

Ja to beriem, že sú to iba slová. Keď hovorím o vagíne alebo o penise, tak to je život. Ja to tak beriem. Sú ľudia, ktorí spievajú v kuse o láske. A ja som to poňal z tej druhej strany. Že chcem hovoriť aj o takých veciach. Nehovorím, že celý môj album je postavený na vulgarizmoch, ale niekedy taký text urobím zo srandy, aby sa jednoduchí ľudia bez predsudkov na tom zasmiali. Chodia denne do roboty, sú pod tlakom, prídu domov, pustia si to, zasmejú sa, zabudnú na problémy. Hotovo. Nadávku beriem ako hociktoré iné slovo. Keď chce niekto počúvať rap, tak toto netreba riešiť, že nadávky. Napríklad neviem si predstaviť, že by nejaký novinár prišiel za Justinom Timberlakom a opýtal sa ho, prečo na MTV Awards povedal v ďakovačke vulgárne slovo. Moja hudba je o prirodzenosti. Aký som v živote, taký som aj v textoch. Nerobím pózu, že som tvrdý.

Takže aj v reálnom živote používate sprosté slová.

Sú to len slová. Existujú ľudia, ktorí prídu domov a zbijú manželku, deti a pritom nepoužívajú vulgárne slová. Alebo nejakí politici majú uhladený slovník, a pritom okradnú štát a robia sa, že tým nehrešia. Alebo horšie je, keď niekto je homosexuál a nepovie to o sebe a v telke hrá, že je heterosexuál. To sú pre mňa horšie veci, ako keď poviem nejakú nadávku. Alebo keď človek zo šoubiznisu hrá pózu, aký je slušný, a pritom koksuje, fetuje a pije. To je pre mňa oveľa horšie než slová, ktoré používam vo svojich textoch. Lebo to sú len slová. Ale tie veci, ktoré robia niektorí ľudia, sú zlé. To ja nerobím, ale hlavne, že si podaktorí všímajú, že hreším.

Kritici vám však vyčítajú, že medzi vašimi poslucháčmi je veľa ešte takmer detí. A tie, povedzme, textová výpoveď piesne nezaujíma, priťahujú ich práve vulgarizmy. Považujú to za niečo, čo sa teraz už vlastne smie, čo je normálne.

Moje skladby počúvajú všetky vekové skupiny. Ja ale môžem pokojne vyhlásiť, že svoj album nerobím s pocitom, že je určený deťom. Na tom albume je aj nálepka, že od osemnástich rokov. Je mi to ľúto, je mi jasné, že to počúvajú aj deti, nie som z toho nadšený. Ale beriem to tak, ako to je. Opisujem život tridsaťjedenročného človeka, robím to s cieľom, aby ma počúvali moji rovesníci. A viem, že ma počúvajú.

Čo robíte okrem hudby?

Rád cestujem. Začala ma zaujímať história. História Slovenska, vojny. A rád chodím do kina. Tak ako každý normálny človek. Nič extra. Moja veľká záľuba je hudba a ďalšia záľuba je makanie na sebe. To ma strašne baví. Už ste slávny, ste pekný muž, mladý. Okolo vás sa určite točí veľa dievčat. Máte pocit, že ich priťahujú peniaze a vaša popularita? Je to tak. Presne. Ale držím si ľudí od seba. Mám svojich kamarátov, najlepších, o ktorých viem, že sú na tej istej vlnovej dĺžke ako ja, medzi nami nie je závisť. A mám aj kamarátov, s ktorými som vyrastal a vieme, akí sme.

A dievčatá?

Selektujem.

Dievča, s ktorým ste sem prišli a posadili ste ho inde, aby nás pri rozhovore nič nerušilo, patrí k vám? Nejakým vážnym spôsobom?

Celkom vážnym.

Až tak, že rodina, svadba, deti?

Určite. Určite.

Čo robí?

Manažérku speváčke Tine, organizuje festivali a klubové akcie.

Váš nový album má názov Bozk na rozlúčku. Je to taký romantický názov. Aj tam sú vulgárne slová?

Určite. To je tiež výpoveď o tom, čo sme zažívali v roku 2007. Nie je tam ani jedna párty vec, je viac pre rapové publikum. Je to odkaz všetkým ľuďom, aj raperom, ktorí chceli s nami bojovať, že týmto albumom sa s nimi lúčime a už sa k tomu nebudeme nikdy vracať.

Takže budete niečo zásadne meniť na svojej ceste?

Nie, ale už som dosiahol svoje ciele a nepotrebujem riešiť niečo, čo som riešil predtým. Tým som chcel ukázať, že som niekde úplne inde. Tento album vystihuje názov Bozk na rozlúčku. Mám svoj status a snažím sa udržať si ho. Predtým som bol nasratý, ale teraz to už tak nie je, pretože tak nežijem. Splnil som si svoje veci, mám za sebou tisíc koncertov, mám predaných nejakých 45-tisíc nosičov alebo päťdesiat, a nepotrebujem byť na niekoho nasratý. Som šťastný. Som spokojný. Viem, že to, čomu som sa osemnásť rokov venoval, nebolo nadarmo.

Novy album Rytmus Kral 2009

No tohle bude delo jako cip...Album roku na ktery netrpelive cekame.....no uz by to melo byt co chvila v obchodech a novy videoklip k zhlednuti.....